Hlasovanie v ankete STROM ROKA 2024 je spustené! V hre je 12 FINALISTOV z celého Slovenska

O víťazovi rozhoduje verejnosť v hlasovaní od 1. júla do 30. septembra na www.stromroka.sk. Ako píše organizátor obľúbenej ankety na svojom webe, v súťaži nerozhoduje vek, či výzor, ale príbeh stromu a jeho spojenie s ľuďmi. Pozornosť sa teda dostane starým, vzácnym, či ohrozeným stromom. Na víťaza čaká okrem postupu do európskeho finále aj ošetrenie arboristami.

Máte už svojho favorita? Jednotlivých finalistov a ich príbehy nájdete na nasledujúcej strane >>>

Rudno nad Hronom, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj

Na výlet za sekvojami sa možno vybrať zo železničnej stanice Rudno nad Hronom, mostom ponad diaľnicu, popri vile Mokriam potok a horárni. Ide o lokalitu Salašisko v masíve vrchu HÁJ, kde rastie spolu až 5 bratov-sekvojovcov. Na lavičke v pokoji okolitého lesa možno nerušene obdivovať jedinečné, mohutné stromy, ktoré sa dožívajú veľmi vysokého veku. Lokalita je neoddeliteľne spätá s menom Ján Šašváry, ktorý sa stal v roku 1942 hlavným mestským horárom v Novej Bani. Poštou od známych z Kalifornie dostal semienka sekvojovca mamutieho, z ktorých vypestoval sadenice a následne ich vysadil na viacerých miestach. Najväčšia koncentrácia „jeho“ sekvojovcov je práve na vrchu Háj. Dnes sa na tomto mieste darí každoročne organizovať charitatívny Pochod za život, ktorý je spomienkou na blízkych.

Smylovsko-pálffyovská kúria – Kúria Grünfeld“, Pezinok, okres Pezinok, Bratislavský kraj

Moruša, ktorá bola vysadená zrejme v 19. storočí Pálffyovcami, sa počas svojho života vyvrátila, ale napriek tomuto zraneniu zabojovala o miesto pod slnkom. V roku 1950 prešiel majer pod miestne JRD a moruša upadla do zabudnutia. Po spätnom odkúpení kúrie do rúk mesta sa miestni obyvatelia spojili a vytvorili krásne komunitné miesto v tomto objekte, ktoré slúži na pravidelné stretnutia priateľov, ktorí neustále skrášľujú a zveľaďujú tento areál. Tak objavili aj majestátnu, životom bičovanú morušu. Strom si zaslúži obdiv kvôli jeho životnej energii, výdrži a odhodlaní prežiť za každú cenu. Napriek vyvráteniu si moruša našla svoj smer života, postavila sa "na nohy" a vydržala rásť do svojich súčasných rozmerov. Oporu má vo vedľajšej budove, ktorou sa doslova podopiera, dokonca zbúrala múr objektu, aby mohla rásť do krásy a darí sa jej to. Dnes je najhodnotnejším stromom v meste.

Pozba – poľná cesta, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj

Strom je dominantou v poľnohospodárskej krajine, obkolesujú ho polia, na ktorých voľakedy ľudia ťažko pracovali. V horúčavách ich práve tieň koruny Tankošského ceru prilákal na obedňajší oddych. Najmä starší z obce a okolia majú so stromom množstvo spomienok a príhod z mladosti. V roku 2017 tu bola vytvorená oddychovuá zóna - podarlo sa vybudovať cyklistický altánok s lavičkami, kde si často oddýchnu cyklisti, turisti, rekreanti ale aj návštevníci Studničky Sedembolestnej Panny Márie. Totiž pod Tankošským cerom sa nachádza pútnické miesto. Dnes je navyše chráneným stromom európskeho významu.

Bajč – časť Chrasť, okres Komárno, Nitriansky kraj

Príbeh stromu sa viaže s menom Ján Simor, ktorý bol arcibiskupom a schopným hospodárom, no presné okolnosti ani dátum výsadby nie sú známe. Nevšedný dub prežil históriu vzniku aj úpadku arcibiskupského parku aj majera. Hovorí sa, že v tesnej blízkosti tohoto stromu dopadla a vybuchla letecká vojnová bomba, o čom svedčí aj viditeľný kráter. Dnes je strom spomienkou na tvrdú prácu ľudí, rozkvet i úpadok a celé desaťročia pozerá na svet, ktorý sa pred ním neustále pretvára. Dlho bol opustený, no v roku 2023 sa mu dostalo pozornosti v podobe odborného ošetrenia. Jeho široká koruna pripomína otvorené dlane rúk, s ktorými vás už z diaľky víta. Ide o jeden z najkrajších a najstarších stromov v okrese Komárno.

Prievidza – pri železničnom priecestí, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

Vŕbu mal zasadiť prvý správca prievidzskej železničnej stanice, Eugen Kiss v roku 1896, keď do mesta prišiel prvý vlak. Zasadená bola pri koryte Necpalského potoka a rástla na samom okraji mesta, pri krčme, ktorú volali „U Gregora“. Vítala a vyprevádzala vlaky i ľudí, čo nimi prichádzali a odchádzali na hornú Nitru. Bola svedkom smutných tragédií, čo sa stali na priecestí, aj šteklivých radostí v tieni vodopádu dlhých konárov. No nebola celkom sama, v okolí sa nachádzalo niekoľko ďalších vŕb. Mnohé z nich sa však už nedožili dneška - hoci ide o rozšírený druh stromu, nepatrí k tým dlhovekým. Táto vŕba nikdy nebola upravovaná a má takmer 130 rokov. Vlani utrpela následkom silného vetra odlomenie jednej vetvy a bez náležitého ošetrenia iste časom podľahne skaze. Nominovali ju práve tí, ktorí sa boja o jej budúcnosť a túžia, aby tu bola čo najdlhšie.

Bošáca – úpätie Lysice, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj

Zatúlané semienko, ktoré uniesol vietor alebo vtáča spod neďaleko stojacej hrušky, zapustilo korienky na slnečnom úpätí vrchu Lysica, ktorý sa týči nad Bošácou. Bošácka dolina je výnimočným miestom s bohatou ovocinárskou tradíciou, kde sú mohutné semenáče hrušiek neodmysliteľnou súčasťou bielokarpatskej krajiny a tvoria jej charakteristický obraz. Roky skúšaná, ošľahaná vetrom a pohládzaná slnečnými lúčmi si tu rastie ako kráľovná. Výhľad jej môžeme závidieť. Od Inovca až po Veľkú Javorinu sleduje deň čo deň dianie v obciach a mestách celého regiónu. Okolie stromu je vyhľadávaným miestom pre svoje poveternostné podmienky pre vyznávačov paraglidingu, každý rok sa tu súťaží v lietaní historických modelov lietadielok – práve hruška je významným orientačným bodom a na jej vrchole býva umiestnená vlajka.

Ordzovany – pri kaplnke sv. Juliany Falconieri, okres Levoča, Prešovský kraj

Príbeh lipy je spojený s udalosťami rokov 1814-1816, keď ničivé búrky s krupobitím zničili celú úrodu na chotári nad dedinou Ordzovany. Udialo sa to tri roky za sebou, vždy v ten istý deň - 19. júna, keď sa v cirkevnom kalendári slávi sviatok sv. Juliany Falconieri. Tieto udalosti sú zaznamenané aj v archívoch Spišskej kapituly. Udalosti inšpirovali miestneho gazdu Martina Kočiša Jurčovského, ktorý dal v roku 1829 na konci chotára postaviť kaplnku zasvätenú sv. Juliane a v jej blízkosti zasadil lipu. Obyvatelia obce vnímali tieto ničivé udalosti ako napomenutie, aby v tento deň nepracovali a venovali sa modlitbám a rozjímaniu. Túto tradíciu udržiavajú aj súčasní miestni obyvatelia a každoročne sa v tento deň koná v kaplnke pod lipou omša. V dedine po týchto udalostiach tiež vznikla tradícia krstiť dievčatá menom Júlia či Juliana a každý hneď vie kam má ísť, keď sa povie „stretneme sa pod lipkou“.

Liptovský Mikuláš – lokalita Háj – Nicovô, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj

Topoľ čierny má pre mesto Liptovský Mikuláš historický význam spojený s históriou SNP a oslobodením Liptova 1. československým armádnym zborom. Je hrdým strážcom pietneho areálu, ktorý dokumentuje druhé najťažšie boje 2. svetovej vojny na Slovensku, keď sa o Liptovský Mikuláš bojovalo dlhých 62 dní. Areál, na ktorého začiatku topoľ stojí, zahŕňa pamätník a najväčší vojnový cintorín československých vojakov v bývalom Československu. Ten je miestom posledného odpočinku 1369 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, vojakov povstaleckej armády a partizánov. Topoľ čierny je raritou lesoparku a zároveň jedným z dvoch chránených stromov v Liptovskom Mikuláši, pričom sa radí medzi najväčšie topole na Slovensku.

Horné Opatovce, okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj

Obec Horné Opatovce doplatila na bezohľadné spriemyselňovanie počas socializmu. Kvôli závodu na výrobu hliníka vyhynuli včely, kravy sa nevládali vrátiť z paše, deti chorľaveli. Na obec sadal čierny mastný prach, ako predzvesť jej smutného konca. Konca pre dedinu, ktorá sa v historických prameňoch spomína už v roku 1075 v súvislosti s opátstvom v Hronskom Beňadiku. Ľudia mali, samozrejme, množstvo otázok na to, čo sa deje, no nikto im nedal roky odpoveď. Dedina začala miznúť, ľudia postupne poodchádzali, na mieste ich domov vyrástla skládka odpadu a v roku 1969 dedina prestala existovať. Pár desiatok metrov od háld odpadu stojí dnes len kostol vedno s 300-ročnou lipou, ako poslední „obyvatelia“ Horných Opatoviec. Lipa sprevádzala životom desať generácií Hornoopatovčanov a sprevádza tých posledných aj dnes. Pamätníci obce sa pod ňou pravidelne stretávajú a aj keď je im jasné, že dedina už nikdy neožije, počuť znovu bzukot včiel pod ich lipou je pocit na nezaplatenie. Strážkyňa pamiatky na dedinu je pre nich živou kronikou, spojením s ich predkami a detstvom prežitým v dnes už zaniknutej dedine.

Mestský park v Sládkovičove, okres Galanta, Trnavský kraj

Zaujímavý je predovšetkým príbeh vzniku celého parku, v ktorom sa nachádza viacero zaujímavých stromov. Samotný park v anglickom štýle založila mladá grófka Maria Francisca von und zu Firmian, manželka baróna Karla Kuffnera. Francisca bola katolíčka a sobášom so Židom v roku 1884 do značnej miery pretrhala kontakty so svojou rodinou. Barón sa jej túto stratu snažil vynahradiť a splnil jej každé želanie. Grófka veľmi túžila vytvoriť pri kaštieli park, ktorý by jej pripomínal rodné Taliansko. Manžel, bohatý cukrovarník, neľutoval žiadnu námahu ani financie a podľa vlastného návrhu Franciscy nakúpil a dal vysadiť vzácne dreviny, medzi nimi i jej obľúbený strom – ginko dvojlaločné, o ktoré sa mladá manželka vzorne starala. Azda aj preto, že prvých 60 rokov rástol strom v priam ideálnych podmienkach a bol vzorne ošetrovaný, dorástol do impozantných rozmerov, ktoré mu dodnes zaručujú obdiv návštevníkov parku.

Vyšné Valice, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj

Oskoruše týchto rozmerov sú na Gemeri nesmierne ojedinelé a typ plodov, ktoré rodí, sa nevyskytuje nikde inde v regióne. Možno nie sú také známe, ako bielokarpatské, ale určite si zaslúžia pozornosť a ochranu – veď práve oskoruša z vedľajšej dediny, Uzovskej Panice, vyhrala anketu v roku 2019. Miestny obyvateľ spomína na udalosti z detstva, keď približne pred 70-timi rokmi oskoruša rozdeľovala dve terasovité role, často sa tieto stromy totiž sadili ako hraničné medzi chotármi. Vraj už v tom čase mala rovnako veľkú dutinu, ako v súčasnosti. Pravidelne počas obrábania okolitých políčok, pre svoju bezpečnosť, vypaľovali dutinu stromu, pretože tam hniezdili sršne. V jeho očiach sa za tých 70 rokov strom vôbec nezmenil, no zaiste by potreboval odborné oko arboristu.

Budmerice – pri kríži nad vinicami, okres Pezinok, Bratislavský kraj

Krásna a obrovská hruška sa nachádza na mieste, ktoré je dnes často navštevované a ponúka pokojný pohľad do viníc a na okolitú krajinu.

Zdroj: Nadácia Ekopolis