Pochovávanie v súlade s prírodou: V Záhrade spomienok pomníky nehľadajte, no majú tu...

Ako píše Plus JEDEN DEŇ, umelé kvety alebo kahance by ste tu hľadali márne. Pre ne tu totiž niet miesta.

Záhrada spomienok vznikala asi dva roky a za jej otvorením stoja dve šikovné dámy Andrea Uherková a Monika Suchánska s ich projektom Funebra. Chceli vytvoriť miesto, ktorým si uctia ľudí a zároveň aj prírodu. Okrem rozmanitej prírody a zelene, záhonov a obradného miesta s lavičkou tu nájdeme aj včelí úľ, či tzv. hotel pre hmyz. „Včielky zároveň využívame ako opeľovače trvaliek, ktoré sú tu vysadené. Vosk z úľa využívame do plávajúcich sviečok, ktoré používame na cintoríne. Vyrábame aj vlastný med,” hovorí Andrea.

V Záhrade spomienok by sme tiež márne hľadali klasické pomníky. Nahradili ich kamenné tabuľky vyrobené z andezitu, ktoré spracúvajú miestni kamenári. Namiesto konvenčných urien vyrobených z plastu, či iných nerozložiteľných materiálov,  zas využívajú špeciálne urny, ktoré sú vytvorené z papiera so zmesou sušených byliniek alebo z nepálenej hliny. Každá jedna je iná a jedinečná a pozostalí si dokonca môžu vyrobiť aj vlastnú. 

Rovnako umožňujú aj pochovávanie bez urny, teda vysypaním popola priamo do jamky, čo je ešte ekologickejšie. Novinkou u nich je aj prírodné pochovávanie celých tiel, teda kostrové pochovávanie. “Ide o ukladanie celých tiel v rozložiteľných rakvách. Oblečené sú v prírodných bavlnených, alebo ľanových rubášoch a namiesto náhrobkov je na povrchu lúčny trávnik. Miesta sú označené podobne ako urnové miesta kamennými tabuľkami, na ktorých môže byť meno zosnulého,” vysvetľuje s tým, že stále je však väčší záujem o urnové pochovávanie.

Za 6 rokov od otvorenia mali viac ako 130 uložení popola a aj preto museli záhradu rozšíriť o nové záhony. Pre veľký záujem by však aj naďalej radi zvyšovali kapacity na prírodnom cintoríne vo Zvolene, ale záujem majú ľudia o takýto druh pochovávania aj v iných mestách v rámci Slovenska. “Pravidelne sa nám ozývajú z rôznych kútov, že by chceli, aby aj u nich vznikol prírodný cintorín. Zatiaľ máme druhý v Košiciach, kde prebehlo už viac ako 50 uložení popola. Je to okraj lesoparku pri krematóriu, kde sa pochováva okolo stromov, ktoré sú už vo vyššom veku,” ozrejmuje autorka.

Keďže ide o prírodný cintorín, ktorý má čo najmenej zaťažovať prírodné prostredie, umelé kvety ani kahance tu miesto nemajú. Andrea Uherková odporúča ozdobovať miesta výlučne lokálnymi živými kvetmi bez obalov a stúh, alebo sušenými kvetmi, ktoré časom môžu uložiť do kompostu. Na zvolenskom cintoríne sú pochovaní zosnulí z rôznych častí Slovenska. Niektorí mali posledné prianie, aby spočinuli práve na tomto mieste, v prípade ostatných rozhodli pozostalí.

Hoci sa cintorín teší úspechu, spočiatku sa iniciátorky stretávali aj s predsudkami, skeptickí boli aj niektorí zvolenskí poslanci. Dnes je to však úplne inak a podporuje ich aj samotné mesto. „My ľudia máme často strach z niečoho nepoznaného, preto som týmto obavám rozumela. Tie sa však rozplynuli už po pár mesiacoch nášho fungovania a momentálne zaznamenávame iba pozitívne ohlasy,“ vysvetľuje. Koncept prírodných cintorínov funguje po celom svete už od 90. rokov a pravdepodobne najviac sa ich nachádza vo Veľkej Británii.

Z viac ako dvesto prírodných cintorínov má väčšina záhradný charakter, ale zosnulých tu pochovávajú aj na farmách či pastvinách. V Nemecku ich je okolo sto a sú súčasťou vzrastlých lesov. „My sme sa inšpirovali najmä fungovaním pražského Lesa spomienok,“ poznamenáva Uherková s dôvetkom, že ľudia po novom začínajú tento priestor využívať nielen na ukladanie popola, ale aj na jedinečné rozlúčky bez ohľadu na to, kde uložia popol, alebo celé telo. Niekedy si Záhradu spomienok dokonca volia ako alternatívu k obradnej sieni.