Buďme pre včely oporou, nie hrozbou: Čo všetko ich ohrozuje a prečo ich vlastne musíme chrániť?

Pre väčšinu populácie včelárenie nie je jednoduchá činnosť. Kedysi, ešte za čias Márie Terézie, bolo včelárstvo v Rakúsko-Uhorsku povinné na každom hospodárskom dvore. Každá rodina musela mať včelstvá, pretože med a iné včelie produkty ako vosk boli dôležitou súčasťou hospodárstva. Včelári dodávali tieto produkty ako deputát alebo ich využívali na samozásobenie. Ak mali nadprodukciu, mohli ju predať na trhu. Bolo to nevyhnutné nielen pre udržanie včelích populácií, ale aj pre opelenie plodín a záchranu biodiverzity. Keď už spomíname Máriu Teréziu, mala vynikajúcich poradcov, napríklad Jana Dzierzona, ktorý pomohol usmerniť včelárstvo v Rakúsko-Uhorsku. Na jeho podnet sa v našich krajinách rozšírila krajinská včela, ktorá pochádzala zo Slovinska. Tento druh je mimoriadne pracovitý a dobre sa prispôsobuje zmenám v prírode.

Práve vďaka včelám dokáže v prírode prežívať množstvo rastlín. Biológovia upozorňujú, že každý rok zanikne približne desať druhov rastlín len preto, že im chýbajú opeľovače. Toto je obzvlášť zreteľné v tropických oblastiach, kde sa včelstvá viac zameriavajú na dominantné druhy rastlín. Včely sú kľúčovým prvkom nášho ekosystému. Nie je to len o tom, čo učíme deti, že včielky vyrábajú med. V skutočnosti sú zodpovedné za našu úrodu.

Naši predkovia boli zvyknutí žiť v symbióze so včelami. Každé dieťa vedelo, že ak včelu pristúpi, pichne ho žihadlom, no napriek tomu boli včely bežnou súčasťou ich života. Dnes je situácia iná. Moderný život je hektický a v mnohých oblastiach včelích populácií ubúda. V niektorých krajinách je včelstiev taký nedostatok, že sa musia umelo prenášať na opelenie plodín. Je preto dôležité, aby sme včelám vytvárali vhodné podmienky. Možno nie každý môže byť včelárom – napríklad ľudia s alergiou by si mali dávať pozor. No každý môže prispieť k ochrane včelstiev, napríklad vysádzaním rastlín, ktoré im poskytujú potravu, a tým, že nebudeme bojovať proti včelárom vo svojom susedstve.

Včelárstvo nie je vekom obmedzené. Starší včelári by mali svoje skúsenosti odovzdávať mladším generáciám. Aj keď deti dnes nemajú čas na včelárenie, často sa k nemu vrátia, keď sa ich život stabilizuje. Dokonca aj záhradkári môžu pomôcť včelám tým, že vo svojich záhradách ponechajú kvetnaté lúky, púpavy a iné rastliny, ktoré im poskytujú potravu. Okrem toho prospieva  hustá vegetácia, ktorá udržiava pôdu chladnejšiu.

Sme vlastne priateľmi včiel, alebo sa niekedy správame tak, že nás nemajú rady? Včely nás stále poznajú ako „medvede“, pretože sme tu len krátky okamih, zatiaľ čo ony tu žijú už 150 miliónov rokov. Pred tým, než sa začali formovať nové lesné a lúčne porasty, včely sa živili biologickými zvyškami či rôznym hmyzom. No približne pred 150 miliónmi rokov sa začali vyvíjať rastliny, ktoré pre svoju reprodukciu potrebovali opeľovače. A práve včely sa stali nenahraditeľnými. Za celé to obdobie sa nevyvinul žiadny iný opeľovač, ktorý by dokázal túto úlohu vykonávať rovnako efektívne. Včely sú veľmi aktívne a mimoriadne citlivé na chemické postreky a environmentálne zmeny spôsobené človekom. Opeľovanie napríklad jabloňových či hruškových sadov si vyžaduje určitý počet včelstiev – obvykle tri až päť na hektár, v niektorých prípadoch aj viac.

Existuje 82-tisíc druhov rôzneho hmyzu, ktorý parazituje na kvetoch, ale práve včela medonosná opelí v našich lokalitách až 95 percent cudzoopelivých stromov a krov. Niektorí ľudia namietajú, že včely nie sú až také dôležité, pretože v kvetoch vidia aj iný hmyz – muchy, čmeliaky či samotárske včely. No včely potrebujú rozsiahle plochy na zber potravy. Niekoľko včiel zberajúcich nektár z kvetov v črepníkoch nestačí na udržanie ich kolónie. Potrebujú hektáre lúk a lesov, pretože jedno včelstvo spotrebuje ročne približne 120 kg medu na svoju reprodukciu, prežitie zimy a energiu na lietanie.

Ako je možné, že včely prežili 150 miliónov rokov? Hniezdili v jaskyniach, dutých stromoch a iných prirodzených úkrytoch, kde boli chránené pred nepriaznivými podmienkami. Teplota v jaskyniach sa pohybovala medzi 4 až 6 °C, čo im umožňovalo prežiť aj dlhé obdobia nepriaznivého počasia či katastrof. Včely majú dokonale vyvinutý systém prežitia a dokážu sa rýchlo adaptovať na zmeny.

Ich schopnosti sú fascinujúce. Napríklad dokážu vyhodnocovať lunárne fázy, orientujú sa podľa magnetických polí Zeme a lietajú na vzdialenosť 10 až 12 km. Včely majú mimoriadne vyvinutú rozlišovaciu schopnosť – vedci tvrdia, že je dokonca väčšia, než sme si doteraz mysleli. Ich význam v prírode je neoceniteľný, pretože zabezpečujú opeľovanie rastlín, čo je základný predpoklad pre biodiverzitu.

Aj bez rodinnej tradície sa dá všetko naučiť – existujú organizácie, nadšenci a skúsení včelári, ktorí radi pomôžu. Mnohí majú malé záhrady, úle kombinujú s úžitkovými hriadkami a relaxačnými zónami a nemajú s tým žiadny problém. Napriek alergii jedného z členov rodiny dokázali vytvoriť podmienky, v ktorých môžu včely žiť bez rizika.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.