Je povolené odnášať si DREVO Z LESA? Právnik objasňuje, čo je legálne a čo nie
6. 3. 2025, 11:00
Zdroj: Shutterstock
Drevo predstavuje odjakživa nielen kvalitný zdroj tepelnej energie a svetla, ale je aj cenným prírodným materiálom na výrobu nábytku, hudobných nástrojov, dekorácií alebo pomôcok do domácnosti.
Cena plynu za ostatné obdobie nenecháva nikoho ľahostajným, a preto nie div, že čoraz viac stúpa dopyt po dreve. Kde ho teda zohnať? Môžete prísť do lesa, len tak svojvoľne drevo nazberať a následne ho využiť na vykurovanie v domácnosti? A čo v prípade, ak v lese nájdete spadnuté stromy, z ktorých si chcete vyrobiť napríklad záhradný domček?
Ochrana drevín
Zber dreva je v Slovenskej republike regulovaný zákonom, z čoho vyplýva, že aj nakladanie s drevinami musí byť vždy v súlade s ním a v jeho medziach. Je nevyhnutné si uvedomiť, že bohatstvo našich lesov podlieha ochrane drevín aj pre budúce generácie. Všeobecnú úpravu vzťahujúcu sa na ochranu drevín poskytuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Práve druhý spomínaný zákon uvádza, že pri využívaní lesov verejnosťou je každý povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie, pričom v osobitnom ustanovení § 31 ods. 1 zakazuje na lesných pozemkoch ťažiť stromy alebo kry a odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi.
Mŕtve drevo
Dávame do pozornosti, že ešte pred prijatím nového zákona o lesoch v roku 2006 bolo možné zberať pre vlastnú potrebu aspoň raždie, teda odťaté alebo spadnuté suché konáre či haluzie. Popadané drevo aj suché konáre (mŕtve drevo) sú vo všeobecnosti zárukou prirodzeného kolobehu lesného prostredia. Drevná hmota sa postupne rozloží a následne sa z nej prirodzeným spôsobom vyprodukuje hnojivo pre ďalšie dreviny a rastliny. Takéto drevo je taktiež domovom a úkrytom pre rôzne živočíchy. Mŕtve drevo je „mŕtve“ iba vo vzťahu k človeku a jeho ďalšiemu využitiu, ale pre les má mnoho obohacujúcich účinkov, preto je niekedy najlepšie nechať ho voľne ležať na zemi.
Zdroj: Shutterstock
Každá časť lesa niekomu patrí – či už štátu, obci alebo súkromnému vlastníkovi, ktorý neoprávneným zberom jemu patriacemu drevu následne vzniká škoda.
Dávna minulosť
Prijatím nového zákona o lesoch, a teda súčasne platného zákona, došlo k vypusteniu tohto ustanovenia a k zavedeniu úplného zákazu odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti, a pozor, vrátane dreva ležiaceho na zemi. Uvedené znamená, že drevo v lese môžete využívať len na takzvané nekomerčné účely, či už ako podklad na založenie ohňa, alebo ako pomôcku pri prechádzke, ale podmienkou je, aby drevo aj po vašom odchode domov ostalo na lesnom pozemku, teda tam, kde prirodzene patrí.
Lesné pozemky
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že uvedený zákaz sa vzťahuje len na územie lesných pozemkov, teda samotných lesov. Ale čo sú lesné pozemky a ako ich spoznať? Zákon jasne hovorí, že lesné pozemky predstavujú pozemky s lesným porastom alebo pozemky, kde je lesný porast dočasne odstránený za účelom plánovanej obnovy lesa. Rovnako tak lesný porast odstránený v dôsledku vykonania neplánovanej náhodnej ťažby (napríklad v prípade kalamity). Z uvedeného vyplýva, že „les“ sú aj porasty celkom malé, čerstvo založené umelou či prirodzenou obnovou. Lesom sú teda, aj podľa zákona, lesné porasty vo všetkých rastových štádiách, nezávisle od ich veku, výšky či hrúbky, pričom takýto pozemok nemusí nevyhnutne na prvý pohľad pripomínať les v podobe, v akej ste zvyknutí.
Čo je to farmársky zákon?
Farmársky zákon nie je samostatný právny predpis, ale iba jedno ustanovenie Trestného zákona, ktorého účelom je chrániť aj drevo na lesnom pozemku. Farmársky zákon je špecifický v tom, že pri tomto trestnom čine sa neskúma hodnota odcudzenej veci, teda v našom prípade dreva, ale automaticky ide o trestný čin. To znamená, že bez ohľadu na to, koľko dreva z lesa neoprávnene vezmete, či už v rukách, alebo pomocou vozíka, pôjde o trestný čin krádeže, keďže farmársky zákon (ustanovenie § 212 Trestného zákona) na výšku škody nehľadí a neoprávnený zber dreva je klasifikovaný ako trestný čin, ktorý sa v prípade odsúdenia páchateľa zaznamená v registri trestov. Hlavným cieľom farmárskeho zákona je odradiť takých páchateľov od krádeží, pri ktorých si páchateľ zvyčajne naložil plnú vlečku dreva a pri prichytení odišiel maximálne s pokutou.
Definícia krádeže
Skutočnosť, či ide alebo nejde o lesný pozemok, je dôležitá hlavne pre kvalifikáciu možného vzniknutého trestného činu podľa Trestného zákona, čo súvisí aj s prípadným prešetrovaním výšky škody. Pri „obyčajnej“ krádeži musí výška škody presiahnuť 700 €, zatiaľ čo pri krádeži na lesnom pozemku sa na výšku škody nehľadí (farmársky zákon). Dôležité preto je, kde sa drevo nachádza, odkiaľ ho páchateľ neoprávnene vezme a aby bola táto skutočnosť spoľahlivo zistená. To, či konkrétne miesto je alebo nie je lesným pozemkom, je možné okrem iného zistiť príslušným označením (tabuľou), ale aj na základe geodetického zamerania pozemku, v prípade potreby presného určenia hraníc.
V prípade krádeže dreva z lesa hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na 2 roky, prípadne aj na viac rokov, ak jeho konanie vykáže ďalšie znaky uvedené v Trestnom zákone. Súd pri určovaní výmery a druhu trestu prihliada na rôzne okolnosti ako napríklad zavinenie, pohnútku, následok, osobu páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U spolupáchateľov súd pri určovaní výmery a druhu trestu prihliada aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Odňatie slobody
Ako sme naznačili vyššie, za neoprávnený zber dreva hrozí vinníkovi nielen sankcia na úseku správnych orgánov, ale aj možný postih za protiprávny trestný čin. Ustanovenie § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona hovorí, že „kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“. Takéto konanie zaraďujeme pod trestný čin krádeže. Toto ustanovenie sa ľudovo nazýva aj farmársky zákon.
Zdroj: Shutterstock
Drevo v lese môžete využívať len na takzvané nekomerčné účely, či už ako podklad na založenie ohňa, alebo ako pomôcku pri prechádzke, avšak podmienkou je, aby drevo aj po vašom odchode domov ostalo na lesnom pozemku.
Ochrancovia lesa
Do problémov sa teda istotne vlastnou chybou dostanete v prípade, ak si drevo v lese nazbierate, naložíte a odveziete domov alebo ak ho využijete ako vhodný stavebný materiál. V prípade, ak vás pri takomto čine prichytia príslušníci lesnej stráže alebo Policajného zboru, hrozí vám pokuta až do výšky 3 320 €. Preto radíme, nedopúšťať sa takéhoto konania a uvedomiť si, že svojím konaním spôsobujete niekomu škodu, nielen vlastníkovi dreva, ale aj samotnému lesu ako takému. Ak potrebujete napríklad palivové drevo alebo kvalitné drevo slúžiace na výstavbu vo väčšom množstve, radíme zaobstarať si ho vždy legálnym spôsobom. Napríklad kúpou od podnikateľa zaoberajúceho sa predajom dreva alebo od spoločnosti na to určenej, poprípade v obchodnom reťazci.
Vlastná príprava dreva
Ďalšou možnosťou, ako si zaobstarať palivové drevo, je samovýroba. Štátny podnik LESY Slovenskej republiky, umožňuje obyvateľom výrobu palivového dreva na vykurovanie v lese vlastnými kapacitami a za výhodnejších cenových podmienok oproti klasickému predaju. Samovýroba spočíva v spracovaní zvyškov dreva po ukončenej ťažbe, pričom maximálny objem na fyzickú osobu je v rozsahu približne 12 m3 za kalendárny rok. Záujemcovia o samovýrobu dreva preukazujú účel využitia dreva na vykurovanie buď potvrdením o revízii komína, potvrdením o evidencii malého zdroja znečistenia ovzdušia, alebo čestným vyhlásením, ktorým potvrdia, že majú trvalý pobyt v nehnuteľnosti vykurovanej pevným palivom.
Pre predstavu uvádzame zlomok príkladov zo súdnej praxe vybraných súdov SR:
- Opadané konáre: Krajský súd v Prešove v jednom z prípadov posudzoval, či možno zber popadaných konárov vôbec zaradiť pod zákonnú definíciu trestného činu krádeže. V danom prípade si páchateľ bez súhlasu orgánu krajiny prisvojil 23 kusov konárov s rôznou dĺžkou a priemerom, pričom tieto konáre zozbieral zo zeme a spôsobil tým škodu vo výške 0,59 €. Súd v tomto prípade potvrdil, že aj haluz zo stromu sa podľa všeobecnej definície považuje za drevo a dospel k názoru, že aj odnesenie popadaného dreva z lesa, ktoré by bolo za normálnych okolností zhnilo, je krádežou. Tak ako v každom prípade, aj v tomto Krajský súd v Prešove posudzoval spôsob vykonania činu, následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, a dospel k záveru, že vzhľadom najmä na množstvo odcudzeného dreva páchateľovi neuloží žiadny trestnoprávny postih, a to najmä s odkazom na princíp ultima ratio – právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné. Páchateľ teda v tomto prípade vyviazol bez trestu, súd však potvrdil, že aj odcudzenie popadaných konárov z lesa je krádež.
- Zrúbaný strom: Okresný súd Kežmarok riešil prípad, v ktorom páchateľ našiel 4 kusy už zrúbanej drevnej hmoty smreka obyčajného o dĺžkach približne 200 cm, pričom páchateľ toto drevo zviazal povrazom, ktorý si priniesol, a na pleciach takéto drevo odniesol do miesta svojho trvalého bydliska. Páchateľ bol pri konaní prichytený hliadkou Policajného zboru, pričom páchateľ spôsobil škodu vo výške 5,44 €. Okresný súd v tomto prípade uznal, že páchateľ si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktoré patrí do lesného pôdneho fondu, čím bol odsúdený za prečin krádeže. Za tento trestný čin mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 100 hodín s povinnosťou nahradiť poškodenej strane sumu 5,44 €.
- S povolením: Za pozornosť stojí aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, kde súd riešil prípad, v ktorom páchateľ síce mal povolenie od mestských lesov na vjazd do lesa a zber dreva (haluziny), ale páchateľ orezával stromy na inom mieste, ktoré je v správe štátnych lesov a nie mestských, pričom začal spracovávať padnutý strom a nie haluzinu. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo najmä to, že územie, kde chcel zberať haluzinu, bolo hraničné medzi mestskými a štátnymi lesmi, pričom táto oblasť nebola nijako vyznačená. Vzhľadom na všetky skutočnosti Krajský súd v Trenčíne usúdil, že v tomto prípade nejde o trestný čin, keďže konanie obžalovaného nie je typické pre konanie páchateľov, ktorí sa dopúšťajú tohto druhu trestnej činnosti. U takýchto reálnych páchateľov absentuje akákoľvek súčinnosť s „vlastníkom“ lesa. Nemožno pritom oprieť o žiadny dôkaz reálnu skutočnosť, že obžalovaný si riadne vybavil od mestských lesov ako vjazd vozidlom do lesa, tak aj zber dreva, dokonca v rozsahu 5 m³ po jeho ťažbe „majiteľom“ lesa len za tým účelom, aby vošiel do lesov v majetku štátu a odtiaľ bral drevo. V tejto súvislosti svedčí v prospech obžalovaného aj skutočnosť, že „hranica“ medzi mestskými lesmi a štátnymi lesmi nebola viditeľne identifikovaná. Cestu, na ktorej s vozidlom stál obžalovaný, pritom používajú vlastníci oboch „lesov“.