Reklama

Lesníci varujú! Nedostatok zrážok bude mať vážne následky. Ako sucho ovplyvní naše dreviny?

Extréme dlhé obdobie sucha bez zrážok zapríčinilo nedostatok vlahy, čo spôsobuje problém farmárom a lesným hospodárom na Záhorí. Piesočnaté podložie je úplne vyschnuté, čo môže ohroziť aj inak odolné porasty borovíc.

Zdroj: MATEJ KALINA

Reklama

Extrémny nedostatok zrážok v tohtoročnej zime bude mať negatívny vplyv na zdravotný stav lesných drevín na jar a v lete.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Viete, prečo sa pôdny prísušok vytvára vo vašej záhrade?
    Zdroj: redakcia Záhradkár

    Pôdne sucho výrazne negatívne ovplyvní ich vitalitu a obranné mechanizmy pred škodlivými činiteľmi. Niektoré stromy uschnú priamo, ale oveľa častejšie pôjde o oslabenie stromov, ktoré v týchto klimatických podmienkach ľahko podľahnú tlaku húb a hmyzu. Pre TASR to uviedol vedúci odboru ochrany lesa Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra Andrej Kunca.

    "Najvýraznejšie pôjde o pokračovanie odumierania smreka v horských oblastiach Slovenska. Už v súčasnosti je v týchto smrekových ekosystémoch premnožený podkôrny hmyz, ktorý bude napádať ďalšie smreky," povedal Kunca.

    Priblížil, že na plytkých vápencových pôdach budú v extrémnom strese z nedostatku vody borovice, a to najmä borovica čierna. Pôjde o lesy na strednom Považí, v Slovenskom krase a iných oblastiach. "V posledných desiatich rokoch sa zvýšila aj početnosť lykožrúta bukového v bučinách, a to aj z dôvodu vhodných teplotných podmienok prostredia pre jeho vývoj. Jeho tlaku živé stromy zatiaľ odolávajú, ich poškodenie kôry sa stáva vstupnou bránou infekcie pre hubových patogénov," podotkol Kunca s tým, že ide o bukové regióny napríklad na Vihorlate, v Štiavnických vrchoch, Kremnických vrchoch, na Tribeči a v Malých Karpatoch.

    Odborníci okrem vplyvu sucha na dospelé porasty očakávajú znížené uchytenie sa sadeníc na zalesnených plochách. To bude podľa Kunca problémom na pokalamitných plochách po odumretí smreka v predchádzajúcich rokoch.

    "Včasný príchod jari charakterizovaný teplým a slnečným počasím môže vyvolať aj skoré rašenie lesných drevín. Keďže neskoré ranné mrazy sa môžu vyskytovať ešte aj v polovici mája, toto skoré rašenie je skôr nevýhodou, keďže môžu byť mladé výhonky a kvety poškodzované mrazom," skonštatoval Kunca. Vysvetlil, že strom tieto výhonky nahradí, ale ak bude suché počasie pretrvávať, stromy budú vysiľované a náchylnejšie na huby a hmyz.

    Zimné a jarné sucho a skorá jar sú podľa Kuncu každoročne skôr rizikom pre lesné ekosystémy strednej Európy ako vlhká jar a pomalé postupné otepľovanie. "Stáva sa to však už normou a pestovanie lesov na to bude musieť reagovať, napríklad uprednostňovaním jesenného zalesňovania, prísnejším dodržiavaním porastovej hygieny a pokračovaním v úprave druhovej skladby lesov v prospech odolnejších drevín," dodal.