Pestujte ich ako profesionál! Hrušky nie sú náročné ovociny, ak im doprajete...

Hrušky sú od prírody mohutné dlhoveké stromy dorastajúce do výšky 8 až 18 m, ale dnes už dokážete ich rast ovplyvniť vhodne zvoleným podpníkom. Veľké kvety sú v porovnaní s jabloňovými pre včely menším lákadlom, pretože nektár má nižšiu cukornatosť. Plody, malvice, majú hruškovitý tvar, hoci pri pôvodných odrodách boli väčšmi guľaté. V závislosti od odrody sa okolo cievnych zväzkov jadrovníka môžu v rôznej intenzite tvoriť tvrdé sklerenchymatické bunky.

Hrušky majú vyššie nároky na stanovište, preto sú ovocným druhom vhodným do teplých a stredných polôh. Ideálna priemerná ročná teplota lokality by mala byť 7,5 až 9 °C. Teplú pestovateľskú oblasť určuje nadmorská výška 200 až 350 m s priemernými ročnými zrážkami 550 až 800 mm, stredne teplá oblasť postupuje do 500 m n. m. Vhodné sú hlboké, stredne ťažké až ťažké pôdy so slabo kyslým až neutrálnym pH (6,0 až 7,2). Celkom nevhodné sú pôdy zamokrené a s vysokým obsahom vápnika.

To, koľko úrody dopestujete a aká bude kvalitná, pri hruškách vo veľkej miere ovplyvňuje závlaha, ktorá by mala byť hlavne počas suchého leta pravidelná. Dôležitá je aj expozícia svahu a to, koľko slnečných lúčov sa k stromom dostane. Podľa možnosti preto hrušky pestujte na teplých juhovýchodných, juhozápadných, prípadne južných svahoch. Hlavne zimné odrody majú vysoké nároky na teplotu a dĺžku vegetácie. Samozrejmé je vylúčenie mrazových kotlín, zamokrených pozemkov a severných svahov. Do vyšších polôh sú menej vhodným ovocným druhom. Ak sa ich však predsa len nechcete vzdať, zvoľte letné odrody.

Hrušky patria do skupiny jadrového ovocia, ich tvarovanie je preto veľmi podobné tvarovaniu jabloní. Na rez reagujú veľmi dobre, vykonávajte ho pravidelne a dostatočne razantne počas celého obdobia života stromu. Výchovný, udržiavací a zmladzovací sa prakticky nelíši od rezov jabloní.

Ako na ich využitie, zber a spracovanie sa dozviete na ďalšej strane >>>

Hrušky disponujú vysokým obsahom vody, draslíka, vápnika, fosforu a ďalších minerálnych látok. Priemerná energetická hodnota plodu s hmotnosťou 180 g je 320 kJ, takáto hruška obsahuje 24 g sacharidov, 6 g vlákniny, organické kyseliny (jablčnú, citrónovú, chlorogénovú, kávovú), vitamín C, vitamíny skupiny B. Z tohto dôvodu je hruška výborným občerstvením, prípadne môže nahradiť desiatu alebo olovrant. Prečisťuje črevá, odstraňuje zápchu a iné poruchy trávenia, pôsobí detoxikačne. Reguluje hospodárenie s vodou v organizme, má priaznivý vplyv na krvotvorbu a rast.

Vďaka charakteristickej aromatickej chuti sa z hrušiek pripravujú výborné šaláty, dezerty (flambovaná hruška), jemné destiláty a likéry, pridávajú sa k ovseným vločkám, do plniek, lisuje sa z nich šťava, sušia sa.

Choroby, škodce a iné problémy vám priblížime na nasledujúcej strane >>>

Chrastavosť patrí k najnebezpečnejším chorobám hrušiek. Škodlivosť môže byť vyššia ako pri jabloniach, pretože patogén poškodzuje aj zdrevnatené výhonky, ktoré zasychajú a odumierajú. Choroba sa šíri najmä za daždivého počasia, od kvitnutia až do neskorého leta. Zdrojom infekcie sú napadnuté konáriky a opadnuté lístie z minulého roka. Na spodnej strane listov sa tvoria zelenohnedé až zelenočierne, ostro ohraničené škvrny s tmavým povlakom sporulácie. Na letorastoch sa prejavuje popraskaním kôry. Na plodoch sa tvoria niekoľko milimetrov veľké, hnedé až čiernohnedé, postupne korkovatejúce škvrny. Hrušky zostávajú deformované, menšie a v miestach škvŕn praskajú. V prasklinách často vzniká sekundárna hniloba, hlavne monilióza.

Hrdza hrušková v záhradkách väčšinou nebýva nebezpečná. Ak sa však v blízkosti hrušiek nachádzajú silno napadnuté borievky, škody na úrode sú veľké, pretože počas leta môže opadnúť väčšina listov. Prvotným hostiteľom sú rôzne druhy borievok a tují, na ktorých patogén prezimuje a odtiaľ sa prenáša vetrom najmä za daždivého počasia.

Monilióza je najnebezpečnejšou chorobou plodov na stromoch aj v skladoch. Najčastejšie ich napáda v mieste mechanického poškodenia alebo poškodenia hmyzom (napríklad obaľovačmi). Na napadnutých plodoch tvorí huba Monilinia fructigena veľké hnedé škvrny, dužina hnedne a postupne podliehajú hnilobe. Neskôr sa na povrchu hnijúceho pletiva objavujú krémovo sfarbené drobné „vankúšiky“, ktoré sú obvykle usporiadané v sústredných kružniciach. Napadnuté plody opadávajú alebo zostávajú visieť na strome a mumifikujú.

Kamienkovitosť plodov je fyziologická choroba vyvolaná nedostatkom mikroelementu bóru. Na hruškách sa prejavuje deformovaným povrchom a tvorbou korku v dužine. Podľa toho sa niekedy nazýva aj vnútorné korkovatenie. Skorkovatené hnedé miesta sú spravidla lemované vrstvou zelených buniek. Pletivo pod škvrnou je suché, znekrotizované (odumreté).

Na mladých listoch a koncoch výhonkov hrušiek škodí cicaním rastlinných štiav méra hrušková. To, že napadla i váš strom, zistíte podľa výrazne deformovaných listov a výhonkov zaostávajúcich v raste. Sladká medovica, ktorú zanecháva, láka čerňovky. Na stromy nalietavajú dospelé samičky v čase pučania a kladú vajíčka. Po zistení škodcu sa prvý postrek robí krátko po odkvitnutí hrušiek, druhý o dva týždne neskôr.

Aj hrušky poškodzuje známy obaľovač jablčný. Červivé plody neskôr rovnako podliehajú moníliovej hnilobe. V teplejších oblastiach má škodca zvyčajne dve generácie, inak jednu za rok.

Ani hruškám sa nevyhýbajú vošky, konkrétne voška hrušková. Môžete sa stretnúť aj s pôvodcom skorej červivosti hrušiek, s piliarkou hruškovou. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov, larvy vyžierajú vnútro vyvíjajúcich sa plodov, ktoré predčasne opadávajú.