Jarmila Szabóová

Prinúti vás k tomu jeden neúspech za druhým. Nezaberajúce prihnojenie vápnikom k rajčiakom proti tvorbe čiernych škvŕn. Odumieranie uhoriek napriek dodržaniu hnojenia, závlahy či vetrania. Opadávanie plodov papriky.

Výmena veľkého objemu pôdy v skleníku by mala byť posledná voľba.

Hlavný popud na kompletnú výmenu skleníkovej pôdy je nespokojnosť s úrodou. Či už je nízka alebo veľmi nekvalitná. Ďalšími pohnútkami sú choroby. Napriek akejkoľvek snahe sa šíria a nechávajú za sebou spúšť.

Nedostatok živín, napríklad vápnika, sa dá preventívne vyriešiť listovým hnojivom. Z dlhodobého hľadiska je to síce problém riešiteľný úpravou pôdy pomocou hnojenia, ale ani to nepomôže.

Pričasté používanie chemických hnojív a hlavne vo vysokých koncentráciách vedie k zhoršeniu fyzikálnych vlastností pôdy. Tá je zlievavá, ťažko obrábateľná. Narušený je aj príjem závlahovej vody mikroorganizmami i rastlinami.

Rastliny zvyknú trpieť smädom. Takže, ak sa vám zdá, že zalievate dostatočne, a predsa rastliny nerastú, ako by mali, problém môže byť so zasolením. Snažte sa vyhnúť používaniu hnojív s obsahom solí, chlóru, chloridov či fluoridov.

Prípadne ich používajte naozaj striedmo a s rozvahou.

Pomôže aj pravidelné rýľovanie a následné vápnenie. Silnejší vápnik vytesní nežiaduci sodík z pôdneho roztoku. Ideálne je rozhodiť aj biologický materiál v podobe kompostu, organických hnojív.

Nemusíte zháňať náhradnú pôdu. Nazbierajte silu a rýľom vyberte zeminu z čo najväčšej hĺbky. Ak vám to priestor dovolí, nahromaďte ju čo najbližšie ku skleníku. Poriadne ju premiešajte s opadaným lístím. Môžete pridať aj NPK hnojivo.

Takto upravenú pôdu nechajte oddychovať na vzduchu počas celej zimy. Ak napadne sneh, kopa sa poriadne zvlhčí a premrzne.

Do vzniknutej jamy v skleníku rozložte slamu a rozhoďte na ňu maštaľný hnoj. Na jar pôdu pred navozením do skleníka premiešajte s mletým vápencom.

Prevažne sa v skleníku pestujú rajčiaky, paprika a uhorky. Napriek dodržaniu osevného postupu v zakrytom priestore sa raz pôda opotrebuje. Nutná je pravidelná obnova mikrobiálneho života. Výživu pre mikroorganizmy dodáte kvalitným kompostom.

Tu si však dajte pozor na neškodnosť kompostu. Používajte taký, ktorého zloženie ste si poskladali sami. Určite by nemal obsahovať materiál napadnutý chorobami. Najmä nie zo zvyškov rajčiakov, zemiakov, papriky či uhoriek. Ak by boli napadnuté chorobou, jej spóry by v ňom prečkali nepriaznivé obdobie.

Neškodnosť kompostu!

Hnoj použite čo najvyzretejší. Je to preto, aby tlením nevytváral plyny. Tie môžu pôsobiť toxicky na korene i na mikroorganizmy. Dbajte aj na pôvod závlahovej vody. V snahe dopriať vegetácii čo najviac vlahy použijete najdostupnejšiu studničnú.

Tá však býva tvrdá a podieľa sa na zvýšenej zasolenosti pôdy. Zároveň posúva pH pôdy na zásadité hodnoty. Väčšine rastlín sa najviac darí v mierne kyslom až mierne zásaditom prostredí.

Boli ste nespokojní s úrodou zo SKLENÍKA? Na vine môže byť nezdravá PÔDA

Výber pre vás

Boli ste nespokojní s úrodou zo SKLENÍKA? Na vine môže byť nezdravá PÔDA

Súvisiace články

Vyskúšajte v jeseni vysiať MRKVU a PETRŽLEN! 5 tipov na úspešné pestovanie

Chystáte sa poslednýkrát pokosiť TRÁVNIK? 10 tipov, ako sa postarať o KOSAČKU

Kedy je vhodnejšie vysádzať OVOCNÉ STROMČEKY? Na jar či na jeseň?

10 tipov ako využiť PEROXID VODÍKA v domácnosti a v záhrade

Pripravte TRÁVNIK na zimu: Týchto 5 KROKOV jesennej údržby nevynechajte!

Ani v novembri nezaháľajte v OVOCNOM SADE! 15 prác, ktoré priebežne treba urobiť

Výber pre vás