Samuel Michálek

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) má bohatú históriu. Právom sa označuje za exotickú rastlinu pochádzajúcu z&nbsp;Orientu. Z&nbsp;literárnych zdrojov je známe, že sa pestovala už pred 2&nbsp;700 rokmi v&nbsp;strednej Európe. Za miesta jej vzniku sa považujú oblasti severného Iránu, Turecka, Grécka, Kaukazu, Malej Ázie, juhovýchodnej Európy, odkiaľ sa rozšírila do viacerých krajín Európy. Dnes sa pestuje na celom svete vrátane USA, Austrálie i&nbsp;Južnej Afriky. Prvé poznatky o&nbsp;mišpuli siahajú do ďalekej histórie –&nbsp;do obdobia takmer 700&nbsp;rokov pred n.&nbsp;l. V&nbsp;ďalekej histórii bola považovaná za vzácny ovocný strom v&nbsp;krajinách Európy i&nbsp;Ázie. V&nbsp;12.&nbsp;storočí bola okrasou v&nbsp;kláštorných záhradách.

Mišpule vyniknú v sadovníckej kompozícii nádhernými kvetmi i plodmi, pôsobia netradične, až exotickým dojmom. Nepozberané plody ostávajú na výhonkoch aj počas celej zimy a sú tak dekoratívne.

Mišpuľa sa dnes u&nbsp;nás nepestuje ako ovocný strom a&nbsp;nezakladajú sa žiadne mišpuľové ovocné sady. Častejšie sa vysádza ako okrasná rastlina. Plodmi sú žltohnedé malvice, ktoré je možné konzumovať až po prvých mrazoch v&nbsp;čerstvom stave. Do príchodu mrazov sú plody veľmi tvrdé s&nbsp;vysokým obsahom trieslovín. Zmäknú až začiatkom novembra, keď sa pevná šupka dá už olúpať. V&nbsp;tomto čase majú plody lahodnú sladkokyslú chuť a&nbsp;príjemnú vôňu. Plody sa používajú na výrobu džemov i&nbsp;ovocného pyré, ktoré gazdinky využijú pri príprave chutných koláčov. Môže sa konzumovať v&nbsp;čerstvom stave pridaná do jogurtov. Plody mišpule obsahujú veľa vlákniny.

Táto listnatá drevina s nádhernými bielymi kvetmi je vhodná do sadovníckych úprav. Kvety zaujmú každého. Sú krásne biele, s piatimi elipsovitými a zvlnenými korunnými lupienkami, veľké približne 3 až 4&nbsp;cm. Obľubujú ich včely pri opeľovaní, považuje sa za medonosnú rastlinu. Kvety sa vyskytujú po jednom až dvoch na rodiacich výhonkoch. Kvitne neskoro –&nbsp;koncom mája až v prvej dekáde júna.

Kvety

Mišpuľa sa v&nbsp;minulosti vo veľkom množstve pestovala v&nbsp;Nemecku, až dostala druhové označenie germanica, akoby pôvodne vznikla na nemeckom území. Na území Slovenska sa od 50.&nbsp;rokov minulého storočia rozširuje odroda ‘Holandská’. Dorastá do výšky 3 až 5&nbsp;m. Má široko guľovitý habitus. Rastie pomaly a&nbsp;patrí medzi nenáročné teplomilné rastliny. Letorasty sú tenké až stredne hrubé sivohnedej farby. Listové púčiky sú malé špicatého tvaru. Kvetné púčiky sú väčšie oblého tvaru. Listy sú jednoduché, veľké, tmavozelené, matné, kopijovitého tvaru. Dĺžka listov dosahuje aj 10 až 12&nbsp;cm. Okraj listovej čepele je jemne pílkovitý. Listová stopka je krátka.

Malé až stredne veľké malvice s veľkosťou 3 až 4&nbsp;cm sú guľovito-kalichovitého tvaru. Šupka plodu je tmavohnedá, na povrchu matná, drsná, po dozretí svetlohnedá. Dužina plodu je pevná, zelenobiela, po dozretí žltne a neskôr zhnedne. Počas zrelosti sa znižuje obsah trieslovín a pri konzumácii plodov bez šupky je dužina mäkká i sladká. Dosahuje vysoké a pravidelné úrody. Plody dozrievajú koncom septembra. Do zberovej zrelosti prichádzajú v&nbsp;polovici až koncom októbra. Optimálne je nechať plody prejsť na strome mrazom, potom sa aj ľahšie oberajú zo stromu. Mišpuľa obyčajná dosahuje stredne veľké a často aj striedavé úrody. Plody majú vysoké nutričné hodnoty. Dobre sa prepravujú a skladujú do konca novembra až začiatku decembra.

Plody

Mišpuľa ‘Holandská’ je teplomilný ovocný druh. Vďaka neskorému kvitnutiu uniká mrazom, a&nbsp;preto sa považuje za pomerne odolnú proti neskorým jarným mrazom. Vyžaduje kvalitné, ľahšie a&nbsp;priepustné výživné pôdy s&nbsp;dostatkom vápnika a&nbsp;základných živín (dusík, fosfor, draslík). Pestuje sa v&nbsp;teplých oblastiach s&nbsp;dostatkom slnečného svitu. V&nbsp;stredných a&nbsp;vo vyšších oblastiach je mišpuľa na mrazy citlivá. Často tam dochádza k&nbsp;zmrznutiu kvetov. Odrody mišpúľ sa štepia na semenných podpníkoch hlohu a&nbsp;mišpule.

Mišpuľu nepoškodzujú žiadne významné choroby a&nbsp;škodce. Keďže patrí medzi jadrové ovocie, netrpí chrastovitosťou ani múčnatkou. Je vhodná na ekologické spôsoby pestovania. Môže sa pestovať aj v&nbsp;hustom spone na vytvorenie prírodného oplotenia. Je vhodná do okrasných výsadieb aj ako ovocná rastlina, ktorá zaujme svojím tvarom, veľkosťou kvetov, dozrievaním plodov i&nbsp;meniacou sa farbou listov a&nbsp;nenáročným pestovaním.

Z&nbsp;minerálnych látok obsahuje hlavne vápnik, horčík, fosfor, draslík. Plody sa v&nbsp;minulosti využívali pri liečení rôznych ochorení tráviaceho traktu či pri čistení tela ako preháňadlo. Vylúhovaním listov v&nbsp;kombinácii s&nbsp;inými rastlinami, napríklad so zázvorom, s&nbsp;mätou alebo so žihľavou, si pripravíte vynikajúci čaj na liečbu dýchacích ciest i&nbsp;angíny. Ako doplnok pri liečení kašľa, zápalu priedušiek a&nbsp;iných ochorení sa dnes ponúkajú sirupy z&nbsp;mišpule.

Dnes sa pestuje zriedka a je to obrovská škoda! Mišpuľa zaujme krásou i nenáročnosťou

Výber pre vás

Dnes sa pestuje zriedka a je to obrovská škoda! Mišpuľa zaujme krásou i nenáročnosťou

Súvisiace články

Na koláče, šťavy, kompóty i do pivnice: Vyberajte z TOP ODRÔD a zásobte sa jablkami po celý rok

Oranžové zlato: RAKYTNÍK patrí do každej záhrady, je to vitamínová bomba + TOP ODRODY

Jeme ich žalostne málo! TIETO EGREŠE odolajú americkej múčnatke a sú ideálne do každej záhrady

Nahraďte ním čučoriedky: ZEMOLEZ má krásne kvety a chutné, ale aj mimoriadne zdravé plody

Desatoro správnej výsadby OVOCNÝCH STROMOV: Stručný návod, s ktorým to zvládne každý

Prečo ZBERAŤ ŠÍPKY skôr, ako po prvých mrazoch? Takto vyzerajú plody plné „CÉČKA“

Plody JARABINY vtáčej sú síce nabité vitamínmi, ale takto ich nikdy nekonzumujte!

Výber pre vás