Jarmila Szabóová

Napriek tomu všetkému sa kapusta medzi hlúbovinami pýši titulom najpestovanejšej. Dôvodom je hlavne jej všestranné kuchynské využitie a&nbsp;obsah zdraviu prospešných látok. Nezanedbateľný je obsah draslíka, dôležitého na správne fungovanie nervovej sústavy. Výrazné je tiež množstvo vitamínu C, B a&nbsp;E, ale aj bielkovín či dôležitej vlákniny. Ľuďom trpiacim zápchou pomáha v&nbsp;boji s&nbsp;týmto nepríjemným stavom. Uplatní sa pri redukčnej diéte a podobne ako brokolica pomáha bojovať proti vzniku rakoviny. Okrem toho má fungicídne a&nbsp;bakteriálne účinky.

Ako pre každú zeleninu aj pre kapustu platí istá technológia pestovania, ktorá sa upravuje podľa vonkajších podmienok a&nbsp;využitia. Keďže pochádza z&nbsp;oblasti Stredozemného mora, dobre sa jej darí aj u&nbsp;nás, je však náročná na výber správneho stanovišťa. Vyžaduje pôdu bohato zásobenú živinami, dostatočne vlhkú, ale nie premokrenú.

Hoci jej najlepšie vyhovujú teploty okolo 20 °C, zvládne aj chladnejšie jesenné dni, ale najmä skoré odrody majú tendenciu vybiehať do kvetu, ak teplota v&nbsp;čase pestovania priesad poklesne pod 8 °C. Ideálna na pestovanie je ťažšia pôda, v&nbsp;ktorej sa udrží jej slabší koreňový systém. Zároveň takáto pôda spoľahlivejšie drží vodu a&nbsp;rastlina netrpí suchom.

Na jeseň pred sezónou vysádzania by mala byť pôda zoraná a&nbsp;vyhnojená maštaľným hnojom, lebo kapusta patrí medzi zeleniny prvej trate. Vyhovujúci je aj vyzretý kompost či podomácky vyrobené hnojivo zo slepačieho trusu. Okrem organického hnojenia sa na jeseň odporúča do zásoby doplniť fosfor a&nbsp;draslík. Ak je to nutné, treba aj povápniť. Kapuste sa darí v&nbsp;pôde s&nbsp;pH 6,3-7,8, čo je vcelku slušné rozpätie, no kyslejšiu pôdu rada nemá.

Rastliny sú výrazne náročné na obsah dusíka, preto na jar spolu s&nbsp;kyprením pôdy prihnojte síranom amónnym. Dbajte však na množstvo, pri prehnanej dávke dusíka okrem iného hrozí ukladanie dusičnanov v listoch. Celkovú dávku teda rozdeľte na čiastkové, aby nenastali problémy pri tvorbe hlávok či nebodaj pri kvasení kapusty v&nbsp;sude. Na jar aplikujte do pôdy štyri pätiny z&nbsp;celkového množstva hnojiva, zvyšok nechajte na prihnojenie počas vegetácie.&nbsp; Pred zberom s&nbsp;prihnojovaním prestaňte.

Na zavlažovanie používajte odstátu vodu a&nbsp;zálievku vykonávajte v&nbsp;skorých ranných hodinách, keď má teplota vody a&nbsp;pôdy čo najmenší rozdiel (pre teplotný šok) a&nbsp;zároveň rastliny dostanú vodu na dennú fotosyntézu.

Spoľahlivé pestovanie kapusty je z&nbsp;priesad. Obzvlášť to platí pre skoré a&nbsp;poloskoré odrody. Neskoré odrody možno pestovať aj z&nbsp;priamej sejby, ale počítajte s&nbsp;prácnosťou pri pletí buriny. Výsevy skorých odrôd sú načasované veľmi skoro, už na koniec januára, prípadne na začiatok februára. Je to preto, aby do konca marca stihli narásť do veľkosti vhodnej na vysádzanie.

V&nbsp;záhradách sa vždy snažte dodržať výsadbový spon do štvorca 40 x 40 alebo 50 x 50 cm. Je to preto, lebo koreňový systém sa rozrastá do kruhu a rastliny si tak nekonkurujú v príjme vody a&nbsp;živín.

Čím je spon väčší, tým sú aj kapustové hlávky väčšie – často aj dvojnásobné než uvedené hodnoty. Pre skoré odrody (hlávky 1-3 kg) voľte menší spon, pre neskoršie (hlávky 2-5 kg) väčší.

Spon vs. veľkosť hlávky

Výber naj odrôd vhodných do našich podmienok nájdete vo videu

TOP 7 odrôd do našich podmienok! Šťavnatá kapusta na šalát aj na kvasenie

Výber pre vás

TOP 7 odrôd do našich podmienok! Šťavnatá kapusta na šalát aj na kvasenie

Súvisiace články

Najlepšia koložvárska kapusta! Jedlo, ktoré bude chutiť celej rodine

Super tip, ako mať domácu kvasenú kapustu! Nakladajte aj do zaváracích pohárov

Kaleráb, kapusta či kel! Uskladnite hlúboviny tak, aby vydržali čo najdlhšie

Super tip na lacný sýty obed aj večeru! 3 DOMÁCE recepty s kyslou kapustou

Bomba pre zdravie! Neskutočné účinky KYSLEJ KAPUSTY, o ktorých ani netušíte

Výber pre vás