Pravidlá OSEVNÉHO postupu: Takto bude hriadka DOKONALÁ!
28. 2. 2024, 6:00 (aktualizované: 30. 5. 2024, 20:41)

Zdroj: Canva
Bohatá a zdravá úroda s minimálnym výskytom chorôb a škodcov je snom azda každého záhradkára. Toto prianie vo veľkej miere môže ovplyvniť včasne a dôsledne vypracovaný osevný plán.
Pre dopestovanie zeleniny je dôležitý výber stanovišťa, dostatok slnka, dôsledná príprava pôdy, hnojenie i primeraná závlaha. Niekoľkoročným pestovaním jednej plodiny na rovnakom stanovišti sa jednostranne odčerpávajú živiny z pôdy, čím sa markantne zhoršuje jej kvalita. Taktiež sa zvyšuje riziko výskytu chorôb a škodcov typických pre daný rastlinný druh. Z týchto dôvodov je nevyhnutné plodiny každoročne striedať.
Zdroj: Shutterstock
Starostlivo vypracovaný osevný plán vám prinesie bohatú úrodu.
Osevný postup
Touto jednoduchou a účinnou metódou efektívne minimalizujete negatívne dôsledky monokultúrneho spôsobu pestovania zeleniny. Dodržiavanie osevného postupu zaistí reguláciu potreby hnojenia, zachovanie pôdnej úrodnosti, jej kvality a zabráni zbytočnému šíreniu chorôb a škodcov i buriny. Každá plodina totiž ovplyvňuje pôdne prostredie inak, čo môžete využiť vo svoj prospech.
Zdroj: Shutterstock
Správnym zostavením osevného plánu s využitím vzájomného pôsobenia rastlín dokážete pestovať zeleninu ekologickejšie a dočkáte sa kvalitnej úrody aj na menšej ploche.
Strukoviny a iné bôbovité rastliny obohatia pôdu o dusík, iné zanechajú v pôde väčšie množstvo organických zvyškov, čím ju obohatia o aktívnu organickú hmotu. Pri plánovaní záhrady podľa pestovateľských tratí je najjednoduchšie rozdeliť plochu na tri zóny (hriadky), pričom každú jeseň prihnojíte len jednu. Vzniknú tak pestovateľské trate, ktoré vyjadrujú nielen počet rokov od posledného zapracovania vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu do pôdy, ale určujú i to, ktorú zeleninu z pohľadu nárokov na živiny je tu najvhodnejšie pestovať.
Aké sú pravidlá osevného postupu? Čítajte na ďalšej strane...

Zdroj: NMH/Záhradkár
Zdroj: Canva
Pravidlá osevného postupu
Pravidlá osevného postupu:
- Nepestujte rovnaký druh zeleniny, respektíve rastliny pochádzajúce z rovnakej botanickej čeľade na rovnakom mieste skôr ako o 3 až 4 roky.
- Prihliadajte na vzájomné pôsobenie rastlín a význam pestovateľských tratí.
- Kombinujte skoré a neskoré odrody, predplodiny, hlavné plodiny a medziplodiny.
- Širokolisté druhy zabraňujú rastu buriny, preto je dobré vysadiť ich s úzkolistými.
- Striedajte hlboko koreniace (rajčiak, kukurica) a stredne hlboko koreniace (hlúboviny) s plytko koreniacimi (šalát, paprika), čím napomôžete k optimálnemu využitiu živín a vlahy zo všetkých vrstiev pôdy.
Zdroj: canva
Kapucínka v záhrade pritiahne pozornosť škodcov na seba a ochráni tak zeleniny z čeľade kapustovitých.
Usporiadanie rastlín
Životnými prejavmi a vzájomným pôsobením rastlín sa zaoberá vedecká disciplína alelopatia. Nie je žiadnym tajomstvom, že rastliny počas svojho života vylučujú do pôdy, ale aj do ovzdušia chemické látky alelopatiká, ktoré môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť rast iných plodín v ich blízkom okolí či dokonca tých, ktoré budú na rovnakom mieste pestované až v budúcej sezóne.
Okrem vedeckých zistení pri zostavovaní osevného plánu sú užitočné aj zozbierané skúsenosti a pozorovania záhradkárov, ktorí si ich postupne odovzdávali z generácie na generáciu.
Zdroj: Canva
Vďaka pravidlám osevného postupu efektívne minimalizujete negatívne dôsledky monokultúrneho spôsobu pestovania zeleniny.
Toto si zapamätajte!
- Keďže koreňová zelenina zanecháva pôdu v dobrom stave, je vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu.
- Cibuľová zelenina zhoršuje stav pôdy a navyše ju zaburiňuje.
- Strukoviny zlepšujú pôdnu úrodnosť, pútajú vzdušný dusík a sú nenáročné na závlahu.
- Keďže rajčiaky patria do rovnakej čeľade ľuľkovité ako zemiaky, nemôžu sa pestovať spolu na jednej hriadke a ani po sebe.
- Opakované pestovanie zeleniny z čeľade kapustovitých na rovnakom záhone zvyšuje riziko vzniku nádorovitosti.
Ako naplánovať úžitkovú záhradu podľa pestovateľských tratí? Čítajte na ďalšej strane...

Zdroj: Marcela ŠIŠOLÁKOVÁ
1. rok pestovania: Prvá hriadka: zemiaky, kukurica, rajčiak, kapusta, tekvica Druhá hriadka: šalát, reďkovka, cesnak, mrkva, cibuľa Tretia hriadka: fazuľa, kaleráb, hrach, šalát, reďkovka
Pestovateľské trate
- I. trať znamená, že do pôdy bol na jeseň zapracovaný maštaľný hnoj alebo kompost. Hriadky sú vhodné na pestovanie zelenín, ktoré vyžadujú najvyššiu zásobu dobre prijateľných živín. Zeleninu prvej trate by ste mali počas vegetácie viackrát okopať a prevzdušniť tak pôdu. Následne sa uvoľnia aj ďalšie potrebné živiny.
- II. trať predstavuje hriadky, ktoré boli prihnojené organickým hnojivom o rok skôr ako hriadky prvej trate. Je určená na pestovanie druhov, ktoré vyžadujú dostatok živín, ale neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.
- III. trať určuje hriadky, ktoré boli vyhnojené na jeseň pred tromi rokmi alebo zatiaľ nehnojené. Tu pestujte druhy s minimálnymi nárokmi na výživu alebo také, ktoré nie sú náročné na prítomnosť prijateľného dusíka v pôde, lebo vedia pomocou symbiotických baktérií využiť ten, ktorý je vo vzduchu.
- Plodiny v týchto hriadkach každoročne striedajte. Nezabudnite si vyčleniť priestor na pestovanie trvácej zeleniny a hriadky spestrite bylinkami či kvitnúcimi letničkami, ktoré sa ľahko rozmnožujú samovýsevom a navyše prilákajú do záhrady užitočný hmyz, odpudia škodce a ochránia úrodu pred výskytom chorôb. Keďže rastliny pôdu vyčerpávajú, na časť uvoľnených hriadok koncom leta vysejte druhy určené na zelené hnojenie a pred zimou ich zapracujte do pôdy.
Zdroj: Canva
Výber odrôd neberte na ľahkú váhu.
Výber odrôd
Pre väčší úspech stavte na rokmi overené a miestne odrody zeleniny, z ktorých si každú sezónu môžete odložiť vlastné osivo. Zvoľte nenáročné druhy, ktoré nebudú vyžadovať neustále prihnojovanie, závlahu a ochranu proti škodcom. Vždy je dobré využiť hriadky naplno. Plánujte tak, aby na nich stále niečo rástlo.
Zdroj: Jana Tomková Jarabincová
K rajčiakom vysaďte bazalku, mätu, pažítku či petržlen, čím im zlepšíte chuť i rast.
Po zbere prezimujúcich odrôd vysejte jarnú zeleninu. Úroda dozrie skôr, ako budete hriadky potrebovať na vysádzanie hlavných plodín. Po nich ešte stihnete dopestovať a vysiať druhy, ktoré pod ochranou bielej netkanej textílie prezimujú. Jeden záhon vysaďte rozličnými druhmi zeleniny a spestrite ho užitočnými letničkami, ako je nechtík, aksamietnica, kapucínka či rumanček.
Zdroj: Jana Tomková Jarabincová
Kapusta a ostatné hlúboviny si rozumejú s kôprom alebo borákom. Výbornú chuť kapuste dodá napríklad rumanček. Zeler ju zas chráni proti hrdziam.
Nezabudnite na aromatické bylinky, ktoré nielenže odpudia škodce, ale aj vylepšia chuť a arómu plodín. Povrch pôdy môžete počas sezóny nastielať organickým materiálom, ako je slama, štiepka z listnatých stromov, lístie či pokosená tráva v tenkej vrstve. Ušetríte tak energiu, zálievku i čas strávený prácnym odburiňovaním.