Kukurica pukancová (Zea mays convar. microsperma) sa pestuje v rôznych farbách, tvaroch či tvrdosti zŕn. Po „vybuchnutí“ každé zrnko ostane vždy biele, zafarbiť ho môžu len dodané prísady.
Odkiaľ pochádza?
Táto rastlina má pôvod v Južnej Amerike, kde ju konzumovali pôvodní obyvatelia od nepamäti. Aj preto sa môžete stretnúť s označením „indiánska kukurica“. Indiáni údajne poznali až okolo 700 rôznych variácií, líšiacich safarbou, tvarom, veľkosťou, tvrdosťou, chuťou.
Ako na to?
Naozaj laicky a experimentálne môže začínajúci pestovateľ kukurice pukancovej siahnuť po semenách, ktoré nájde v supermarkete. Máme na mysli, prirodzene, pukance ešte „nevybuchnuté“, pričom zvyčajne je na balení jasne uvedené, že ide o „pukancovú kukuricu“.
Vybrané zrná treba poukladať na mokrú papierovú utierku a zložiť ju alebo sa dajú umiestniť do mokrej vaty. Následne je vhodné, na udržanie vlhkosti a atmosféry, semienka v utierke alebo vo vate uzavrieť do igelitového vrecka. Na mieste, kde na ne nebude svietiť priame svetlo, pri teplote okolo 15 až 18 °C, by mali semienka vyklíčiť po 3 až 12 dňoch. Potom sa môžu vysadiť na hriadku.
Rastlina je náročná na teplo, svetlo aj vlahu. Mladé semienka sú veľmi chúlostivé na chlad, mráz by ich rozhodne zničil. Preto ich treba vysádzať už do relatívne teplej pôdy, keď má asi 10 °C. Kukurica má rada dostatok dusíka, a tak sa jej najlepšie darí na miestach, kde sa počas predchádzajúcej sezóny pestovala fazuľa alebo hrach.
10 vecí, ktoré o POPCORNE pravdepodobne neviete, nájdete vo FOTOgalérii >>>
