Reklama

Na toto všetko smyslite pri výsadbe voľnokorenných ovocných výpestkov!

Vo všeobecnosti sa odporúčajú dva termíny na vysádzanie ovocných stromčekov – jeseň a jar. Ktorý je lepší?

Zdroj: shutterstock

Reklama

Voľnokorenné výpestky ovocnných drevím môžeme vysádzať na jeseň alebo na jar do vopred pripravenej pôdy. Pred tým, ako ich definitívne vložíme do zeme, je potrebné splniť základné kroky.

Voľnokorenné výpestky ovocných drevín sú tradičnou a osvedčenou voľbou pre záhradkárov. Vysádzajú sa na jeseň alebo na jar do vopred pripravenej jamy. Pri preprave je dôležité dbať na ochranu koreňov – tie by mali byť vždy zabalené, aby nevyschli. Po príchode domov je vhodné stromčeky čo najskôr vysadiť, čím sa zabezpečí ich lepšie zakorenenie a úspešný rast.

Príprava pôdy – základ úspechu

Kvalitná pôda je pre zdravý rast ovocných stromov nevyhnutná. Najlepším hnojivom je tradičný maštaľný hnoj, no podobný účinok dosiahnete aj použitím miešanky na zelené hnojenie ešte pred samotnou výsadbou. Do výsadbovej jamy sa odporúča pridať kompost, ktorý poskytne sadeniciam potrebné živiny. Ak chcete kompost šetriť, aplikujte ho priamo do jamy. Alternatívne môžete použiť hnojivo s obsahom humínových a fulvokyselín, ktorý podporí tvorbu jemných koreňových vlásočníc.

Pri výsadbe myslite na najbližšie roky, ktoré tu strom strávi a na to, že bude potrebovať veľa vody, aby prežil aj horúce letá. Preto do jamy nasypte aj mykorízny prípravok. Huby v ňom obsiahnuté mu pomôžu s dostupnosťou vody a živín z hĺbky pôdy.

— Záhradkár

Pred výsadbou ponoriť do vody

Na samotné ujatie stromčeka má vplyv voda a to nielen po vsadení, ale aj tesne pred ním. Preto nezabudnite pred samotným umiestnením výpestku do pôdy, korene ponoriť do vody na 24 hodín. Stromček sa tak poriadne napije a neutrpí šok. Samozrejmosťou je aj mierne skrátenie koreňov pred samotnou výsadbou o jednu tretinu na podporu tvroby jemných vlásočníc, ktoré sa starajú o príjem vody a živín z pôdy.

Zdroj: shutterstock

Ak to počasie dovolí, hneď po rozmrznutí pôdy pokračujte vo vysádzaní jadrovín, kôstkovín a drobného ovocia.

Večná dilema - hĺbka a veľkosť jamy

V minulosti sa záhradkári držali odporúčania, ktoré radilo sadiť stromy do jám s rozmermi štvorca, kde jedna strana mala až neuveriteľný 1m. A to nehovorím o hĺbke, ktorá mala byť až 40 cm. Bolo to preto, že pôda na takto veľkej ploche bola dostatočne kyprá, čo malo umožniť ľahšie zakorenenie. Takéto prácne sadenie bolo náročné a dnes sa už vie, že aj zbytočné. Momentálne postačuje jama hlboká a široká v rozmeroch blížiacich sa 10 l vedru. Voľnokorenné výpestky sa sem bez problémov zmestia a aj sa ujmú.

Čo však ostáva je hĺbka výsadby, keďže miesto štepenia musí ostať nad povrchom pôdy vo výške zhruba 15 cm, aby sa nestalo, že ušľachtilá odroda zakorení a podpník tým pádom stratí význam.

— Záhradkár

Opora pre mladé stromčeky

Keďže mladé stromčeky ešte nie sú v pôde pevne ukotvené, môžu sa pod vplyvom vetra vyvrátiť alebo rásť šikmo. Preto je vhodné ku každému stromčeku umiestniť oporný kolík, ideálne zo severnej strany. Odporúčajú sa najmä agátové koly, ktoré sú pevné a po opálení spodnej časti aj mimoriadne trvácne. Použiť môžete aj borovicové alebo smrekové drevo.

Ochrana pred ohryzom zvierat

V zime predstavujú mladé stromčeky lákavú potravu pre zajace, ktorých ostré zuby môžu spôsobiť značné poškodenie kôry. Najjednoduchšou a cenovo dostupnou ochranou je pletivo s drobnými okami, ktoré obalí kmeň a zabráni prístupu zvierat. Ďalšou možnosťou je aplikácia náteru s repelentným účinkom. Tento ochranný náter je najdôležitejšie použiť v prvých dvoch rokoch po výsadbe, keď je kôra stromčekov najšťavnatejšia a najzraniteľnejšia.

Počuli ste už náš podcast? V každej epizóde vám prezradíme praktické tipy do záhrady a poskytneme zaujímavé rozhovory s odborníkmi.

Autor článku

Vyštudovala som Záhradníctvo na Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzite, kde som sa priučila technológii pestovania ovocia, kvetov, zeleniny aj viniča. Lásku k prírode som dostala do vienka od mojich príbuzných, ktorí inklinovali k pestovaniu rastlín a výrobe vína. Po štúdiu moja cesta viedla do redakcie časopisu Záhradkár, kde sa snažím neustále prinášať zaujímavé záhradkárske témy, ktorými žijem aj v súkromí.