Nezabúdajte na to vzácne: Profesor Hričovský sa v rozhovore podelil o cennú radu

Pán profesor pochádza z Horného Hričova pri Žiline a symbolika ho neobchádza ani v súčasnosti, keď žije neďaleko Bratislavy. Náš najznámejší pomológ býva totiž na Višňovej ulici.

Jablko nepadá ďaleko od stromu a inak to nie je ani v prípade uznávaného profesora. Vzťah k ovocinárstvu zdedil po otcovi, pre ktorého bola záhrada vášňou. A kde sa v ňom berie toľká vľúdnosť? Tú má podľa vlastných slov tiež po rodičoch. V žiadnom rozhovore nezabudne spomenúť svojich najbližších, pretože, ako sám otvorene hovorí, za všetko, čo dokázal, vďačí hlavne rodine. S láskou rozpráva najmä o manželke Eve. A veru, harmonickejší vzťah si hádam ani nevieme predstaviť. Žena nášho najznámejšieho ovocinára zasvätila život práci v oblasti zeleninárstva.

Pred jeho domom je vždy rušno. My sme sa pri príchode striedali s predchádzajúcou návštevou. Po zvítaní pán profesor vybral zo schránky niekoľko listov. Každému vždy ochotne poradí a sám priznáva, že práve záujem ľudí ho v pokročilom veku drží nad vodou a dodáva mu silu a energiu. Vzápätí nás obdaroval dvomi jablkami. „Moje jablká sú ‘Rubín’ a ‘Rubinola’. Chuťovo najlepšie jablká,“ povedal nám dodávajúc, že sú vysokoodolné proti chrastavitosti, takže jeho voľba má svoj význam. „A potom z tých žltých je to odroda ‘Golden Delicious’, ktorú majú rady najmä ženy.“

Nenapadlo mi to, ale je to také povzbudenie aj pre ostatných, ktorí sú mladší, že ak ste aj v staršom veku a ľudia vás chcú, to vám dáva silu a energiu. Denne mi volajú desiatky ľudí z celého Slovenska. Najviac je to vo štvrtok a v piatok. V piatok robím facebookovú stránku s doktorom Horákom. A to už robím dvanásť rokov. Doteraz som odpovedal 150-tisíc ľuďom.

Samozrejme, je to aj vďaka ovociu. Ale najmä vďaka dobrej žene a rodine. Nesmierne si vážim, že ma ľudia chcú, že ma neodhadzujú ako starého somára do koša. (Úsmev.)

Častou otázkou je, kedy sadiť, aké odrody a druhy podľa konkrétnej oblasti.

Každý ma prosí: „Nevieme rezať, poďte mi porezať.“ Alebo: „Buďte pri výsadbe, aby ste mi poradili.“ Ale najviac ich zaujíma rez ovocných drevín. A potom ochrana – čiže ako a kedy striekať.

Vzácnu radu profesora Hričovského nájdete na nasledujúcej starne >>>

V každom prípade by to mali byť jablone, hrušky, slivky, čerešne, višne a v teplejších oblastiach marhule. Z drobného ovocia si vysaďte rakytník s vysokým obsahom vitamínu C, aróniu čiernoplodú, zemolez kamčatský, v severnejších polohách čučoriedky, brusnice.

Tam odporúčam jablone na slabo rastúcom podpníku M9 či hrušky na podpníku dula. A potom môžu byť aj ríbezle, egreše, jahody, maliny... To všetko môžete pestovať na balkónoch najmä v mestách, kde nemáte záhradky. Môžete ich pestovať vo vyvýšených záhonoch, ktoré si urobíte na okraji balkóna alebo v kontajnerových nádobách. A k tomu okrasné ruže. Balkón sa dá využiť na krásu aj úžitok.

Moje obľúbené sú najmä jablone. Ako som spomínal, sú to odrody ‘Rubín’ a ‘Rubinola’. Potom sú to hrušky, a to napríklad skoršia odroda ‘Clappova’. Ďalšie sú broskyne ‘Redhaven’ a ‘Cresthaven’.

Vtedy sa pestovali stromy najmä na bujne rastúcich podpníkoch, ako sú jabloň plánka alebo hruška plánka, ktoré sa dožívali 100 až 120 rokov. Tak by som mohol hovoriť o ďalších a ďalších druhoch. Boli to staré odrody, ktoré sa vyznačovali vysokou odolnosťou proti chorobám. Naši ľudia v tom čase, pred sto rokmi, nepoznali, čo je to chemická ochrana.

Začiatkom marca režte všetky jadroviny, ríbezle, egreše, josty, maliny, černice. Kôstkoviny režte po zbere úrody. Marhule, broskyne v auguste, orechy začiatkom mája a moruše začiatkom septembra.