Štipľavá láska! Poradíme, ako sa dočkať krásnej úrody čili papričiek

Paprika pochádza z Ameriky. Práve tu má pôvod asi 30 druhov rodu Capsicum. Paprika ročná (Capsicum annuum), čínska (C. sinense), kríčkovitá (C. frutescens), páperistá (C. pubescens) a bobuľnatá (C. baccatum) patria medzi päť domestikovaných.

Všetky odrody, ktoré sú na vrchných priečkach rebríčka štipľavosti, patria k paprike čínskej. Treba však vedieť, že nepochádza z Číny. K omylu s pôvodom došlo v 18. storočí pri nesprávnom opise.

Paprika čínska je subtropický druh, vo svojej domovine vytrvalý. Keďže rastliny nie sú mrazuvzdorné, u nás sa pestujú ako jednoročné. Majú visiace, veľmi dekoratívne plody dlhé tri až päť centimetrov. Hoci ich najčastejšou farbou je červená, môžu byť žlté, oranžové, biele, ružové i hnedé. Sú ideálne pre malé záhrady, balkóny i terasy. Vysadené do pôdy v skleníku a pri dobrej výžive dorastú často do výšky 100 až 150 cm.

Výborne sa im darí v samozavlažovacích debničkách. S obmedzeným priestorom na korene dosiahnu výšku len 30 až 50 cm, vytvoria však kompaktné rastliny takmer s  vodorovnými výhonkami.

Z jednej debničky s dvoma až troma paprikami vypestujete niekoľko desiatok plodov, dostatok pre celú rodinu na rok.

Pri vysievaní čili platia rovnaké zásady ako pri predpestovávaní klasických sladkých paprík. Optimálnym mesiacom na siatie osiva je február. Neponáhľajte sa. Januárové výsevy často trpia nedostatkom prirodzeného svetla a semenáčiky sa takzvane vyťahajú.

Použite kvalitný výsevný substrát s nízkym obsahom živín, s pH 6 až 8. Výborný je aj hrubý agroperlit. Zaistite jeho primeranú vlhkosť a teplotu 26 až 30 °C cez deň, 22 °C v noci, a to až do vyrastenia prvých klíčnych lístkov. Svetlo nie je v čase klíčenia podmienkou. Pozor dajte na výsevy za oknom. Sálavý nočný chlad spoza skla semienkam nevyhovuje.

Po vyklíčení osiva znížte teplotu na 20 až 22 °C cez deň, 14 až 16 °C v noci a rastlinky pikírujte. V tejto chvíli je už dostatok svetla nevyhnutnou podmienkou na dopestovanie zdravých a silných priesad.

Mladé čili papričky zalievajte len dva- až trikrát týždenne tak, aby zemina vždy čiastočne preschla. Dostatok vzduchu v substráte je pre korene veľmi dôležitý.

Za štipľavosť paprík zodpovedajú rastlinné alkaloidy kapsicínoidy. Najznámejší a najrozšírenejší je kapsaicín, známy aj ako kapsicín.

Podporuje trávenie, zlepšuje sekréciu žalúdočných štiav a prekrvuje sliznice. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Niektorí vedci predpokladajú, že menší počet chorôb srdca a ciev u južanských národov súvisí práve s účinkami tohto alkaloidu. Zmierňuje prejavy artritídy, znižuje zrážavosť krvi i príznaky lupienky.

Keďže však stimuluje nervové zakončenia v ústach i v žalúdku, vyvoláva pocit pálenia. Viaže sa na rovnaké receptory bolesti, ktoré zachytávajú pôsobenie tepla a mechanické poškodenia. Organizmus na tieto pocity reaguje zvýšeným výdajom tekutín, ktoré majú „nebezpečnú látku“ vyplaviť – známe potenie alebo slzenie po konzumácii priveľmi ostrého jedla.

Sám kapsaicín však žiadne popálenie ani poškodenie slizníc či pokožky nespôsobuje. Podráždenie a sčervenenie po aplikácií mastí alebo náplastí s jeho obsahom sa pripisuje reakcii pletív na nervové podráždenie. Táto reakcia môže byť individuálne veľmi silná. S extra štipľavými produktmi preto zaobchádzajte naozaj opatrne.