Domáceho predpestovávania RAJČIAKOV a PAPRÍK sa netreba báť. Čo robiť, aby ste uspeli?
10. 3. 2023, 8:00 (aktualizované: 30. 5. 2024, 20:38)

Zdroj: Shutterstock
Málokto má dnes vykurovaný skleník, kde by sa dali predpestovávať priesady už od februára. Preto sa najčastejšie vysieva doma za oknom, v podmienkach, ktoré zďaleka nie sú ideálne na predpestovávanie.
Zeleninové priesady z bytových podmienok bývajú slabšie ako tie, ktoré si kúpite od profesionálneho pestovateľa. Predpestovávania doma sa však napriek tomu netreba báť. Poradíme vám, čo robiť, aby ste uspeli.

1. Substrát
Použite kvalitný výsevný s pH upraveným v rozmedzí 6 až 8. Podmienkou úspechu je nižší obsah živín – na klíčenie a predpestovanie nie sú vhodné substráty zasolené alebo kyslejšie. Rastliny v nich pestované sú často nevyrovnané a chlorotické, na čo je citlivá hlavne paprika.
Rovnako rizikový je vlastný kompost alebo ten z verejných kompostární. Problémom býva fakt, že často obsahuje zvyšky pokosenej trávy z okrasných trávnikov, ktoré sú ošetrované proti dvojklíčnolistým burinám selektívnymi herbicídmi. Reziduá týchto prípravkov v komposte zostávajú niekoľko rokov a spôsobujú deformácie rastových vrcholov paprík a rajčiakov.
Je dobré vedieť i to, že rovnaké problémy vám môže spôsobiť vyhnojenie skleníka alebo hriadky maštaľným hnojom, ak bola ako podstielka použitá slama z polí ošetrených týmito herbicídmi.
2. Vysievanie
Vo februári sejte papriky. Rajčiaky len vtedy, ak ich budete pestovať v skleníku, a teda ich tam vysádzať už počas apríla. Rastliny z príliš skorých výsevov bývajú pri výsadbe prerastené a zle sa s nimi manipuluje.
Zdroj: Shutterstock
Krátke dni a nedostatok svetla sú častou príčinou „vyťahovania“ semenáčikov. Nevysievajte preto príliš zavčasu, dlhší deň a vyšší svetelný pôžitok pri neskorších výsevoch rastlinkám prospeje. Sú však aj výnimky – skoršiu sejbu vyžadujú čili papričky s dlhou vegetáciou.
Výsevné misky (vždy s odtokovými otvormi) naplňte substrátom vo vrstve 5 až 6 cm. Vysievajte najlepšie do riadkov, semienka v riadku asi 1 cm od seba. Zatlačte a zasypte. Výsev vždy označte názvom odrody. Siať môžete aj do rašelinových tabliet alebo priamo do zakoreňovačov. Výsev dobre polejte a nechajte odtiecť prebytočnú vodu.
3. Klíčenie
Sú potrebné pomerne vysoké teploty. Hlavne pre papriky je optimum 26 až 30 °C, minimum 22 °C. V byte však tieto teploty pravdepodobne nedosiahnete, no snažte sa im aspoň priblížiť. Teplota je pre začiatok klíčenia najpodstatnejšia. Misky so semienkami preto umiestnite do najteplejšej časti bytu (vrchné skrinky kuchynskej linky, kúpeľňa s podlahovým kúrením) a na svetlo ich preneste, až keď sa objavia prvé „háčiky“ klíčnych lístkov. Vtedy už teplota môže byť nižšia (20 až 22 °C cez deň, 14 až 16 °C v noci).
Zdroj: Peter Gajdoštin
Pri paprikách sa stáva, že obal semienka zostane na klíčnych lístkoch. Vtedy ho treba opatrne odstrániť, lebo inak sa môže priesada pri počiatočnom raste rôzne deformovať.
Ak môžete, stavte na parenisko
Starí záhradníci využívali na predpestovávanie priesad pareniská, do ktorých sa nastielal a ušliapal maštaľný hnoj. Pri jeho rozklade sa uvoľňovalo teplo, ktoré vyhrievalo pareniská. Pri nepriaznivom počasí sa pareniskové okná ešte zakrývali tieňovkami z tŕstia alebo novšie z polystyrénu. Parenisko je náročné na prípravu i prácu, pravidelne sa musí podľa počasia vetrať alebo zakrývať a vyžaduje každodennú starostlivosť. Na priesady je však ideálne.
Padanie klíčiacich rastlín je najčastejším poškodením mikrobiálneho pôvodu, ktoré môže zmariť vašu snahu. Koreňový kŕčok vodnatie, hnedne a rastlinky odumierajú. Infekcia sa šíri lokálne, z centra do najbližšieho okolia. Nedostatok svetla, nadbytok vlahy, vysoké teploty a príliš hustý výsev túto chorobu podporujú. Preto nesejte príliš husto, rastlinky pri pikírovaní rozsaďte na väčšiu vzdialenosť a substrát nechajte občas mierne preschnúť.
4. Pikírovanie
Neponáhľajte sa, ale nechajte semenáčiky dostatočne zosilnieť. Počkajte, až budú mať vyvinutý prvý pravý lístok. Pripravte si menšie črepníky, ideálne s priemerom 8 až 10 cm a s odtokovými otvormi, a kvalitný substrát. Potom už stačí mladé rastlinky opatrne presadiť. Praktický fotopostup krok za krokom sme si pre vás pripravili na stranách 64 až 65.
Zdroj: redakcia Záhradkár
Pri pikírovaní postupujte opatrne. Rastlinky sú krehké.
Ak sú semenáčiky takzvane vytiahnuté, teda s dlhším hypokotylom, zasaďte ich hlbšie – klíčne lístky nechajte len tesne nad povrchom substrátu.
Po prepikírovaní rastlinky opatrne polejte a na jeden-dva dni ich umiestnite mimo priameho slnečného žiarenia, aby sa korene rozrástli a semenáčiky ujali. Rastúce priesady polievajte, ale substrát nechajte medzi jednotlivými zálievkami mierne preschnúť. Zaistíte tak dostatok vzduchu pre korene, ktoré nebudú zahnívať.
5. Priesady
Po pikírovaní (presadení) už treba rastliny umiestniť tam, kde budú mať čo najviac svetla. Skleník alebo parenisko sú ideálne, no ak ich nemáte, použite okenný parapet.
Zdroj: Shutterstock
Pre skoré výsevy je vhodné zaistiť prisvetľovanie. Dnes sú už dostupné cenovo prijateľné LED zdroje s vysokým výkonom a s lacnou prevádzkou.
Optimálne teploty pre rast rajčiakových a paprikových priesad v tomto štádiu sú 20 až 22 °C cez deň a 13 až 15 °C v noci. Pri zamračenom dni sa snažte teplotu o 2 až 4 °C znížiť. Ak máte hoci nevykurovaný skleník, preneste doň priesady hneď, ako to počasie dovolí.
6. Otužovanie
Optimálne vyvinutá priesada rajčiaka, ale i papriky by mala byť pevná, kompaktná a mať 5 až 7 pravých listov. Najčastejším problémom pri vysádzaní na vonkajšie hriadky býva to, že listy rastlín dopestovaných za oknom hneď spáli jarné slnko. Preto je nevyhnutné, aby ste týždeň až desať dní pred predpokladaným sadením začali s ich otužovaním.
Zdroj: Shutterstock
V byte nedosiahnete takú kvalitu priesad ako zo skleníka. Je to nielen pre nižšiu intenzitu svetla, ale aj pre príliš vysokú nočnú teplotu. Rozdiel oproti dennej by mal byť aspoň 5 °C.
Priesady postupne privykajte na vonkajšie podmienky. Počas dňa ich vyneste na záveterné miesto, spočiatku sa vyhnite priamemu poludňajšiemu slnku. Prvých pár dní ich na noc zase vráťte dovnútra. Postupne predlžujte obdobie pobytu vonku, až ich tam necháte aj počas noci.
7. Vyštipovanie
Odstraňovanie prvých kvetov, takzvané vyštipovanie, je veľmi dôležité pri paprikách. Priesady rajčiakov môžete sadiť aj so založeným prvým súkvetím, dokonca aj vtedy, keď už prvé kvety nakvitajú.
Zdroj: shutterstock.com
Pri paprikách sa treba vzdať prvého plodu. Odstraňovanie skorých kvetov, takzvané vyštipovanie, je veľmi dôležité.
S paprikami to určite neskúšajte, lebo ak sa plod vytvorí už na mladej, ešte nedorastenej rastline, zabrzdí ju to v raste a následná úroda bude veľmi slabá. Preto ju treba najskôr nechať narásť a zmohutnieť, až potom jej dovoliť kvitnúť a nasadzovať plody. Nie je pritom podstatné, či vyštipnete jeden, dva alebo tri kvety. Odstráňte ich toľko, aby rastlina papriky najskôr narástla, až potom začala prinášať úrodu.
8. Vysádzanie
So sadením dopestovaných priesad na voľné hriadky sa neponáhľajte. Je vždy lepšie urobiť to o týždeň neskôr než deň pred posledným prízemným mrazom.
Hriadka musí byť dobre pripravená s kvalitnou hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatočným množstvom humusu. Rajčiaky aj papriky sú plodinami prvej trate. Môžete ich hnojiť maštaľným hnojom alebo dobre rozloženým kompostom. Nepestujte ich však na hriadkach, kde v minulom roku rástli zemiaky, rajčiaky alebo baklažány.
Papriky sú v porovnaní s rajčiakmi podstatne teplomilnejšie a na vonkajších hriadkach sa zvykli pestovať iba v najteplejších oblastiach Slovenska. V ostatných krajoch profitovali z mikroklímy skleníkov alebo fóliových krytov, no dnes už to veľmi neplatí a pri priaznivom priebehu počasia možno kvalitnú úrodu dopestovať aj v severnejších polohách.
Zdroj: Shutterstock
Rajčiaky po rajčiakoch by na tú istú hriadku nemali ísť skôr než po štyroch rokoch. Ak máte prerastené priesady, zasaďte ich hlbšie a pôdou zahrňte časť stonky aj so spodnými listami. Rajčiaky zo stonky rýchlo tvoria adventívne korene.
Kedysi sa odporúčalo sadiť paprikové priesady po dvoch. Vychádzalo sa z toho, že rastliny sa navzájom podopierajú a výhonky sa pod hmotnosťou plodov menej vylamujú. Dnes sa už vyššie odrody paprík s ťažšími plodmi zväčša vyväzujú v riadku špagátom, čím sa veľmi efektívne predchádza vylamovaniu. Vzdialenosť riadkov zvoľte 50 až 60 cm, v riadku saďte rastliny 40 cm od seba.
Pri kolíkových rajčiakoch je ideálne vysádzať 3 až 4 rastliny na štvorcový meter, pričom presný spon prispôsobte typu opôr, ktoré používate. Priesady saďte takzvane na vodu. Vykopte hlbšiu jamku, položte do nej rastlinu a do dvoch tretín ju zahrňte zeminou. Naplňte jamku vodou a počkajte, až vsiakne. Zalejte ešte raz, prípadne dvakrát podľa vlhkosti pôdy. Po vsiaknutí vody zasypte suchou zeminou. Minimálne týždeň už nezalievajte. Vrchná suchá vrstva zabráni vyparovaniu a rastliny, ktoré majú korene vo vlhku, sa rýchlo ujmú.
